Evanjelium opisuje prázdny hrob.

Takýto hrob bol prekvapením nielen pre ženy, ktoré zavčasu ráno prišli s tým najlepším úmyslom, ale pre všetkých, ktorí sa s Ježišom stretli. Nevynímajúc apoštolov, ktorí sa na Veľký piatok všetci sklamali. Ich život prestal mať zmysel. Predsa pre Ježiša opustili všetko (porov. Mk 20,28). Tri roky strávené v jeho škole ich s ním úzko spojili, že si nevedeli predstaviť svoj ďalší život bez neho (porov. Jn 6,68 n.). Boli ochotní zomrieť naraz s Ježišom a nie iba trpieť za neho. Za najlepšie v tejto situácii považovali vrátiť sa k svojim a svojej práci, a nejako vydržať do smrti.
Anjeli pri prázdnom hrobe plnia úlohu komentovať tajomstvo, ktoré sa stalo. A predsa ich slová sú svedectvom o Kristovom zmŕtvychvstaní. Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní už vedie iný život; je iný, porovnávajúc ho so životom Lazára po jeho vzkriesení, či mládenca z mestečka Naim. Ich život sa vrátil do starých koľají. Pred nimi bola znova smrť.
Museli ešte raz zomrieť. Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní už žije iný život; život, ktorý nepozná smrť...
Pán Ježiš sa zjavuje vopred určeným svedkom, aby v ňom mohli rozpoznať toho istého Ježiša, s ktorým sa pred jeho smrťou stretávali, rukami dotýkali, ich oči ho videli, uši počuli. S Ježišom sa skutočne stretávajú, ale on už žije v inom oslávenom svete.