ZAMYSLIME SA

heart – emotikon Keď ste kedysi pred rokmi nastupovali na prvé sv. prijímanie, prišli ste oblečení vo svadobnom, pretože tu naozaj išlo o vašu svadbu so Slovom Božím. Či takto má vyzerať manželská láska, že sa jeden druhému odovzdá len ráz za čas a nie natrvalo. Či nieje pravá láska natrvalo a navždy? Keď vás partner nechce prijať, nariekate si a môžeme povedať, že právom. Ale prečo, ty človek, robíš to isté Bohu. Ježiš na Veľkonočné sviatky a dosť. To je zrada, to nieje láska. A potom znovu život v ťažkých hriechoch.
Sv. František pokračuje: „A ako sa ukázal svätým apoštolom v skutočnom tele, tak sa nám dnes ukazuje vo svätom chlebe: a ako oni, keď sa na neho dívali, videli len jeho tele ale verili, že je Pán a Boh, pretože na neho hľadeli duchovným zrakom, tak i my, keď vidíme telesným zrakom chlieb a víno, hľaďme a verme, že je to jeho pravé a živé najsvätejšie Telo a Krv. A takým spôsobom je Pán neustále so svojimi vernými, ako sám hovorí: „Hľa, ja som s vami, až do skonania tohoto veku“. Chcem znovu podotknúť, to čo som už v čase Vianoc prízvukoval a niektorí si to skutočne zobrali k srdcu, že sväté prijímanie je len vtedy skutočne sväté, ak je trvalým aktom odovzdanosti. Máme sa vydať Kristovi a nikdy toto vydanie neodvolať. Ako náhle sme ho hriechom zrušili, znovu sa v kajúcnosti k nemu vrátiť a obnoviť svoj život s Kristom skrze sviatosť zmierenia. Judáš hľadal príležitosť, aby Ježiša mohol vydať do rúk nepriateľov. Nerobíš podobne, keď hneď po sviatkoch dobrovoľne zameníš Ježiša za život v ťažkých hriechoch. Nevydávaj Krista ako Judáš!
Na záver ešte jednu kratučkú úvahu o Eucharistii od sv. Augustína: „Veď už v Šalamúnových prísloviach čítame: „Keď si sadneš jesť ku stolu u veľmoža, dávaj pozor a všímaj si, čo ti predkladajú; a tak siahni rukou vo vedomí, že aj ty musíš také pripraviť. Lebo aký stôl veľmoža to je, ak nie ten, z ktorého sa prijíma telo a krv toho, čo položil za nás svoj život?
A čo znamená sadnúť si k nemu, ak nie pokorne pristúpiť? A čo znamená dávať pozor a všímať si, čo ti predkladajú, ak nie rozjímať, ako si zasluhuje taký dar? A čo znamená tak siahnuť rukou, aby si vedel, že aj ty musíš také pripraviť, ak nie to, čo som už povedal: že ako Kristus položil za nás svoj život, tak aj my sme povinní dávať život za bratov? Tak ako hovorí apoštol Peter: „Kristus trpel za nás a zanechal nám príklad aby sme kráčali v jeho šľapajach." To znamená pripraviť také isté.“