zamyslenie

Sám Ježiš nás učí postoju ustavičnej vďaky. „On v tú noc, keď bol zradený“, teda nie v okamihu pohody, „vzal chlieb dobrorečil“. Keď ďakujeme Bohu za všetkých okolností svojho života, vyjadrujeme tým svoju vieru v Božiu moc a v Božiu múdrosť.
Robíme akúsi duchovnú akrobaciu, ktorou sa dostávame bližšie k Bohu.
To, čím sa najviac od Boha na vlastnú škodu izolujeme a škodíme sami sebe, je opak božských čností: namiesto viery, nevera: namiesto nádeje, zúfalstvo a namiesto lásky, nenávisť. To, čím si najviac môžeme polepšiť svoju situáciu v tomto svete, je viera, nádej, láska.
Všetky tri obsahuje v sebe vďačnosť. Eucharistia je teda súhrnom a vrcholom našej viery: „Spôsob nášho myslenia musí byť v súlade s Eucharistiou a naopak: Eucharistia posilňuje spôsob nášho myslenia."
Sv. Augustín poučuje: „Ak ste Kristovým Telom a jeho údmi, je to vaša sviatosť, ktorá sa nachádza na Pánovom stole: prijímate teda svoju sviatosť! Odpovedáte Amen („Áno, je to pravda") na to, čo dostávate a podpisujete sa pod to svojou odpoveďou. Počúvaš slová: „Telo Kristovo“ a ty odpovedáš: „Amen“. Buď teda Kristovým údom, aby tvoje Amen bolo pravdivé“.