ROZJÍMAJME - Evanjelium podľa Lukáša − Lk 4, 16-21

Chvála ti a česť, Pane Ježišu.

Duch Pána je nado mnou; poslal ma hlásať radostnú zvesť chudobným.

Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal
Ježiš prišiel do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal. Podali mu knihu proroka Izaiáša. Keď knihu rozvinul, našiel miesto, kde bolo napísané: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.“
Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho. A on im začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“

Poslal ma hlásať blahozvesť chudobným. Ani jeden prorok nie je vítaný vo svojej otčine. (Lk 4, 18.24).

Do budhistickej knižnice chodil denne jeden mních a ticho tam meditoval. „Nikdy vás nevidím čítať sútry,” oslovil ho knihovník. „Dosiaľ som sa nenaučil čítať,” odpovedal zdvorilo mních. „To je hanba. Mních a nevie čítať. Chcete, aby som vás naučil?” „Áno. Napríklad,” opýtal sa mních ukazujúc pritom na seba, „aký význam má tento znak?” Ťažko je gramotnému a vzdelanému človeku „prečítať” v druhom človeka. Často na adresu blížneho ani slova nemáme, ktoré by zodpovedalo spisovnému jazyku. Niekedy sú to vulgarizmy a zvieracie mená.

V Evanjeliu sme počuli ako ťažko bolo Ježišovým súčasníkom „prečítať” v ňom Bohočloveka. V Nazarete príde do synagógy a číta Izaiáša...

Aký známy sa Ježiš zdal Nazaretčanom - dosť známy na to, aby neprikladali patričnú váhu jeho slovám! Ako môže tento jednoduchý tesár napĺňať slová prorokov o oslobodení, keď Izrael aj naďalej zostáva pod vládou Ríma? Avšak Ježiš naozaj prišiel, aby osvobodil väznených a utláčaných - len ináč, ako očakávali. Dôležitá poznámka k tomuto úryvku: aj keby sme boli Ježišovými vrstovníkmi a vyrastali spolu s ním, aj tak by sme ho v skutočnosti nepoznali. Veru, nepoznali, pokým by nám nepomohol Duch Svätý. Ježiš povedal, že „keď príde Tešiteľ, ...on o mne vydá svedectvo“ (Jn 15, 26).
Čítanie o Ježišovi a poznávanie skutkov, ktoré konal, alebo vecí, o ktorých rozprával, nám v najlepšom prípade umožnia utvořit si o ňom určitú predstavu. Avšak pravé poznanie Ježiša nám umožňuje jedine Duch Svätý. Dokonca aj Ježišovi najbližší společníci boli často prekvapení a zaskočení jeho konaním! Bolo skutočne náročné nasledovať ho, keď videli jeho záujem o ľudí na okraji spoločnosti, keď odpúšťal hriechy a vyhlasoval sa za chlieb života, alebo keď povedal, že on a Otec sú jedno...

V istom starom hymne sa spomína: "Na roznietenie ohňa stačí iba iskra." Tie slová ukazujú spôsob, ako sa môže svedectvo jedného človeka o evanjeliu dotknúť mnohých ľudí a priblížiť ich Pánovi. Ale sú pravdivé aj z druhej strany. Ako príklad slúži dnešné čítanie. Ježiš sa vrátil domov do Nazareta oznamujúc úžasne pozitívnu správu: Priblížil sa čas Pánovej milosti!
Prísľuby o uzdravení, odpustení a vzkriesení opísané v Knihe proroka Izaiáša sa majú naplniť. Ľudia najskôr reagovali pozitívne, ale potom niektorí z nich začali pochybovať. "Vari to nie je Jozefov syn? Ako môže tak presvedčivo hovoriť o Bohu?" Jasne vidieť, ako sa začína šíriť nesúhlas: pochybnosti prerástli do nedôvery a nedôvera do opovrhnutia. Ježiš reagoval pravdivo - čiastočne im vytkol ich narastajúci odpor. Čo sa dialo potom? Prudký hnev! Zdalo sa, že odmietnutie v ten deň v Nazarete vyhralo.

Nanešťastie, takto to môže prebiehať aj v našom živote. Negatívne slovo od priateľa alebo od rodinného príslušníka môže niekedy potlačiť stovky pozitívnych slov, ktoré nám povedali v minulosti...